Izba bola tmavá už niekoľko dní. Nechcel aby tam bolo nejaké svetlo. Tvary boli nezreteľné. Zásadne nevychádzal. Vzduch bol vydýchaný, ťažký, hustý. Stál nahý uprostred miestnosti a vnímal. Snažil sa porozumieť čo mu vraví ticho. Snažil sa vidieť tme do očí. Bol natoľko koncetrovaný, že ignoroval všetky svoje potreby a zabudol na čas. :: Sekundy prestali plynúť :: A on sa sústredil. Spochybnil existenciu všetkých svojich zmyslov. Oči mal otvorené a nevidel. Uši nastražené a nepočul. Topil sa v sebe a necítil to. Dobrovoľná katatónia. Začínalo mu byť úzko.
Jeho telo sa začalo zmenšovať a točiť v kŕčoch. Vlnil sa na dlážke a cítil ako praská. Cítil ako sa mu mozog vytláča cez uši. Kosti sa lámali a všetky kĺby sa točili dokola. Zmocnila sa ho triaška a zalial ho pot. Z očí sa mu valila krv. Vlasy mu samovoľne vypadávali. Zuby mu odhnívali a padali na dlážku. Začal pohlcovať všetko okolo seba. Ten prepotený vzduch sa rázom stratil. Pľúca sa zastavili a začali kopírovať zabesilý rytmus jeho srdca. Ostne ho prebodávali zvnútra. Objekty v miestnosti sa zdvihli a začali sa strácať v jeho útrobách. Zvýjal sa tam až kým sa úple nerozložil a nepohltil úplne všetko.
Potom pokojne otvoril oči a rýchlym pohybom si do predlaktia zabodol hrot. Temer nezačal krvácať. Dovolil peru aby sa šmýkalo. Písal po celom svojom tele a keď zistil, že ani to mu nestačí ... písal po stenách. Písal ....
Komentáre
to co je?
...
hm
:)
hm
zmurk