Pohľadieť tak na každé svitanie s prázdnou hlavou.
Bez včerajska, bez zajtrajška, no so starou tvárou.
Bez rýh, čo do mňa vryli nože minulosti.
Každý deň znovuzrodený. Z mäsa a kostí.
Koľká by to bola záťaž, či úľava. (?)
Koľký to mráz či páľava. (?)
Krok za krokom do prázdna, bez starostí.
Bez rýh, čo do mňa vryli nože minulosti.
Bez stôp, čo nechám v pieskoch budúcnosti.
Uveznený v momente bez konca či začiatku,
Bez tlaku, chaosu, času či poriadku.
Každý deň stavať nové hodnoty, ako taký dom.
Dostavať a zobudiť sa bez neho, nie v ňom.
Žiadne stopy, čo som nechal v pieskoch minulosti.
Žiadne ryhy, čo do mňa vryjú nože budúcnosti.
Ráno mladé zdraviť s mysľou mladou.
Bez zajtrajška a včerajska, jedovatých hadov.
Plávať v tranze bez hraníc času.
Bez toho utrápeného vnútorného hlasu.
Žiť tak milión životov vo vnútri jedného.
Bez pamäti, bez plánov -- možno biedneho ...
No bez rýh, čo do mňa vryli nože minulosti.
Ako dieťa, zažívať všetko prvý krát,
Roztiahnuť krídla a letieť ako mláďa, vták.
Bez reťazí, no so zemou pevnou pod nohami.
Len tak sa pozerať, prechadzať sa ulicami.
Bez chrobáka v hlave, prestať sa tak čudovat.
Znovu vstávať, padať, rásť a budovať.
Bez stôp, čo nechám v pieskoch budúcnosti.
Určovať si nové hranice na jednodenný život.
Večer si strhnúť strechu a lietať ako nový pilot.
Ráno sa znovuzrodiť a urobiť pravý prvý krok.
Vypiť to čo Bohovia, nesmrteľný mok.
No bez stôp, čo som nechal v pieskoch minulosti.
Bez rýh, čo do mňa vryjú nože budúcnosti.
Nemať nič a tým si všetko získať.
Skákať, tancovať, veselo si pískať.
Bez čohokoľvek, ako pirát plávať za slobodou.
Žiť! A pasovať sa s veľkou vodou.
Konať ako chcem, správať sa ako chcem.
Bez obmedzení, bez blokov a stien.
Nadýchnuť sa čistoty, nadýchnut sa prázdnoty.
Nechať sa viesť. Odhaliť dané hodnoty.
Odhaliť pravého seba. Odhaliť podobu neba?
Bez rýh, čo do mňa vryli nože minulosti.
Bez stôp, čo nechám v pieskoch budúcnosti.
Salvador Dali
Komentáre
Vies