1307

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Život je Krásny

Život je Krásny

     Teraz som mŕtvy, ale počas života som mal toľko šťastia, až ma skoro prenasledovali výčitky svedomia a pocit dlhu voči zvyšku ľudstva. Život je krásny.

     Medzi pulzujúce, pohybujúce sa masy rôznych chrupaviek, tkanív, slizovitých polotekutín, zmesi plaziem a chlpatých mikroorganizmov uzamknutých v nezabudnuteľných polopriepustných membránach. Áno presne medzi tie bio-zhluky prekrásnych žliaz a samostatných temer sebestačných orgánov zvýjajúcich sa v podvedomých kontrakciách, hýriacich všetkými farbami dúhy, ba aj viacerimi, som bol vhodený. Nechcel som to ale moja vďaka za to bola taká gigantická že sa zrúcala sama do seba a v bezčasovom priestore vznikala a znovu zanikala. Dúfam, že by bol na ňu Einstein hrdý.

     Život mi ponúkal toľko bezhraničnej krásy a slobody, že som  sa po ňom vrhol ako obézny americký občan po BigMacu. Ako letec bez predletovej prípravy. Ako moreplavec bez lode. Ako hlúpy romantický hrdina. Čísla boli nekompromisné ako vždy. Rok, dátum, Výška, Váha ….  Dramatický vstup na javisko mi priniesol pätnásť minút slávy v prvých troch sekundách môjho prešťastného života. Bol som jedna kapsula, naplnená presne tým materiálom ako ostatné kapsuly, uvedená do chodu kombináciou ďalších dvoch úple nestranných kapsúl. Toľko šťastia. Mal som v sebe toľko magického materiálu, že som sa určite cítil ako superhrdina z pestrofarebného komixu. Moje sebavedomie bolo odvtedy až na samej streche sveta. Bol som síce parazit, priznávam, cical som živiny z cudzieho tela. Buď som ich kradol, alebo dostával do daru. Na tom nezáležalo. Hlavne že som bol u(spo)kojený a šťastný.

     Proces integrácie mojej majestátnej osobnosti do spoločnosti prebehol na ohraničenom území republiky Československej. Čechoslováci ma naučili komunikovať a vykonávať premiestňovanie. Prvé schopnosti Superhrdinu. Vládla poslušnosť, usporiadanosť a súdržnosť. Všetko bolo ako má byť. Na prvého Mája som mal trúbku. Všetky deti mali trúbku. Zvykal som si na koľaj, keď mi povedali že sa čosi zmenilo a že máme nové možnosti. Potom som už mal trúbku len ja. Možnosti boli prevratné. Každý mohol mať toľko platidla koľko si zobral. Sloboda. Úsvit novej evolučnej éry. Z čisto organických stvorení sa po zmiešaní s myšlienkou na aj kov aj papier stávali Bio-mechanické mutanty. Takíto vylepšení mali určite fantastické a neobmedzené schopnosti a silu.. Nový model  mal aj náležite vylepšené meno. Slovák.

     Nechceli potláčať môj nesmierny potenciál a preto ma začlenili do masívneho, zdánlivo nekonečného a hlavne oficiálneho procesu vzdelávania. Oficiálneho vzdelávania. Papiere mali moc odjakživa. Niektoré sa volali oficiálne tlačivá, formuláre, spisy, listy, poverenia, povolenia. Za dostatok aj kovov aj papierov biomechanický mutant Slovák mohol dostať Pečiatku a získať ďalšie bonusové nezadržateľné chvaty a byť hoci aj nesmrtelným. Všetko oficiálne. Na papieri. Papiere mali moc odjakživa. Toto všetko som si užíval. Ako koktejl s vejárikom, Ako limuzínu. Ako limuzínu Cadillac, alebo Ford, alebo Chevrolet.

 

     Dlhé šťastné roky som sa učil nevyhnutnej samostatnosti. Skúsenosti pribúdali s každým oslovením tučnej administratívnej pracovníčky s nepriestrelnými dioptrickými okuliarmi. S každou návštevou zubára s banníckym svetlom na hlave. S každou chvíľkou ktorú som venoval, len a len sebe. Prirodzene, s rastúcimi skúsenosťami rástlo aj moje pochopenie pre krásu ktorá ma neustále obklopovala.
 
     Bol som neskutočne úspešný. Mal som toľko oficiálnych tlačív a pečiatok a potvrdení, že som bol až lepší človek. Ukončil som oficiálny proces vzdelávania s univerzitným diplomom obsahujúcim zrakpútajúcu, hypnotizujúcu, motivujúcu, pečiatku. Stelesnená nádhera. Až vtedy mal letec predletovú prípravu a moreplavec loď. A bolo to ako na mori. Na vlnách. Raz hore. Raz dole. Bol som dole a ľudia mi priniesli šťastie. Pozerali na mňa úprimnými očami. Povedali, že iný zomierajú na hlad, AIDS, zápal pľúc. Povedali že inde sú vojny politické, náboženské, rasové. Povedali že inde vybuchujú sopky, krajiny zaplavujú vlny, pustošia hurikány, rozdeľujú zemetrasenia a posuny kontinentálnych platní. Našli sme slastnú útechu a vychutnávali si to ako koktejl s vejárikom. Jedným slovom … Mali sme šťastie. Bol som hore a razom nikto nemyslel na sopky, záplavy, hurikány, mor, aids, hlad, ani na posuny kontinentálnych platní …. Radšej  sme sa všetci vyvážali na mojej limuzíne Cadillac, alebo Ford, alebo Chevrolet. Mal som veľa kamarátov. A všetky veci. Zlaté príbory vykladané diamantami, bazén, loď, lietadlo, veľkú obrazovku, malý mobil a koktejl s vejárikom.
 
     Zomrel som v spánku. A bol som šťastný, prešťastný. Pozrel som sa na svoj život a bol som spokojný. Ani na sekundu som nezapochyboval o zmysle celého môjho učikovania na zemi. Z posmrtného nadhľadu som síce videl tie sopky a tak. Vojny. Smrť. Chudobu. Choroby. Absurditu. Boli aj takí, ktorí mi hovorili, že som zbohatlík závislý na materiále, zaslepený egoista, nesúcitný a ľahostajný.  Prázdny, Hnijúci prežívajúci človek bez zmyslu života. Ale oni nevedeli aký som bol šťastný. Život bol krásny. 

 


Próza | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014