V ruinách a troskách hľadím na svoje dlane.
V gigantických hodinách, kľačím na doskách vrakov lodí.
Odhadzujem svoje zbrane. Kľačím tu sám.
Nebránim sa modrinám. Tento svet nech patrí Vám.
Kto ma vyslobodí? Veď nikto nevidí moje mreže.
Strážne veže, ktoré mi nedovolia žiť svoj sen.
Viem, že hľadím na svoje dlane.
Ani tisícu ranu bičom nepríjmam pokojne.
No toto nevyhrám, nie. Padám bojom vyčerpaný na zem.
Hádam ... Viem ... veď toto ... to sú Moje Dlane.
Zdvíham zbrane a kráčam oproti.
Oproti tisíc a prvej rane.
Padnem a vstanem.
Poplavím sa na vrakoch lodí.
Sám sa vyslobodím.
Komentáre
:)
velmi zaujimave
....